Úvod

Produkcia medu závisí od viacerých faktorov – dostupnosti znášky, zdravia včelstva, klimatických podmienok, ale predovšetkým od kvality včelej matky. Práve preto sa šľachtené matky, ktoré sú geneticky vyberané na základe úžitkových vlastností, stávajú kľúčovým prvkom v optimalizácii výnosov medu. V nasledujúcich častiach vysvetlíme, prečo práve šľachtené matky vedú k vyššej produkcii medu a aké mechanizmy za tým stoja.

1. Genetická výbava matky ovplyvňuje celé včelstvo

Včelia matka je jediným reprodukčným jedincom v úli. Z toho vyplýva, že jej genetická výbava sa prenáša na všetky robotnice, ktoré vykonávajú prácu spojenú so zberom nektáru, starostlivosťou o plod a obranou úľa. Ak je matka geneticky výberová – napríklad z línie s vysokou miernosťou, hygienickým pudom a nízkou rojivosťou – včelstvo bude efektívnejšie a stabilnejšie.

Zdroj: [bthenet.eu]

2. Miernosť a pracovná efektivita robotníc

Okrem genetických predispozícií zohráva úlohu aj správanie robotníc. Výskum publikovaný v časopise Behavioral Ecology (Cassano & Naug, 2022) ukazuje, že geneticky selektované včely s nižšou metabolickou aktivitou vykazujú vyššiu efektivitu pri zbere nektáru. To znamená, že navštevujú viac kvetov počas jednej výpravy a dosahujú vyššiu energetickú efektivitu než včely s vyššou metabolickou aktivitou, a to v podmienkach s nízkou aj vysokou dostupnosťou zdrojov. Výsledky naznačujú, že mierne správanie včiel – pokojné, neagresívne a sústredené – je spojené s vyššou výkonnosťou pri znáške, čo má priamy dopad na produkciu medu.

Zdroj: Cassano & Naug, Behavioral Ecology 2022

3. Hygienický pud a zdravie včelstva

Ďalším dôležitým faktorom je schopnosť včiel rozpoznať a odstrániť chorý plod, čím znižujú riziko šírenia chorôb ako varroáza či nozematóza. Vďaka tomu zostáva včelstvo zdravé, čo vedie k vyššej aktivite, lepšiemu rozvoju a napokon aj k vyššiemu výnosu medu.

Zdroj: Spivak & Danka, Apidologie 2021

4. Nízka rojivosť = stabilita počas znášky

Na druhej strane, ak sa včely roja, strácajú pracovnú silu. Podľa štúdie publikovanej v BMC Genetics (Andonov et al., 2019), ktorá analyzovala genetické korelácie medzi výnosom medu, obranným správaním a rojivosťou u talianskych včiel (Apis mellifera ligustica), sa ukázalo, že rojivosť má stredne silnú genetickú koreláciu s výnosom medu (r = 0.41). To potvrdzuje, že selekcia matiek s nízkou rojivosťou vedie k stabilnejším včelstvám, ktoré sa počas znášky nesnažia o rozmnožovanie, ale sústreďujú sa na zber nektáru. Tým sa minimalizuje riziko straty pracovnej sily a maximalizuje výnos.

Zdroj: Andonov et al., BMC Genetics 2019

5. Rýchly jarný rozvoj a silné včelstvá

Napokon matky z výberových línií začínajú klásť vajíčka skôr a intenzívnejšie. V dôsledku toho dochádza k rýchlemu jarnému rozvoju včelstva. Vďaka tomu sú silné včelstvá schopné využiť skorú znášku, ktorá je často najvýdatnejšia – napríklad agát, repka či ovocné stromy.

Podľa štúdie publikovanej v Journal of Apicultural Research (2024), ktorá analyzovala ekonomické a biologické aspekty chovu matiek v piatich krajinách EÚ (Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Poľsko), sa ukázalo, že včelstvá vedené šľachtenými matkami dosahovali výrazne vyšší jarný rozvoj a výnos medu.

Zároveň výskum potvrdil, že geneticky selektované matky kladú vajíčka konzistentne a včas. Tým sa zabezpečujú silné včelstvá pripravené na znášku už v marci alebo apríli.

Zdroj: Journal of Apicultural Research 2024, Wageningen University

Záver

Šľachtené včelie matky tvoria základ moderného, produktívneho a zdravého včelárstva. Ich genetické vlastnosti výrazne ovplyvňujú správanie a výkonnosť celého včelstva. Vďaka miernosti, silnému hygienickému pudu, nízkej rojivosti a rýchlemu rozvoju dokážu včelstvá vedené šľachtenými matkami produkovať omnoho viac medu ako s náhodne chovanými matkami.

Odkaz na stránku Včelia matka – voľne spárená

Použitá literatúra

1. Cassano & Naug. (2022). Behavioral Ecology, 33(6), 1188–1195. https://academic.oup.com/beheco/article/33/6/1188/6726178
2. Spivak & Danka. (2021). Apidologie. https://link.springer.com/article/10.1007/s13592-020-00784-z
3. Andonov et al. (2019). BMC Genetics, 20, 77. https://bmcgenomdata.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12863-019-0776-2
4. Journal of Apicultural Research. (2024). https://www.tandfonline.com/doi/pdf/10.1080/00218839.2024.2361944
5. Wageningen University. (2024). https://edepot.wur.nl/585031

Ďalšie štúdie o genetike včiel

• Büchler et al. (2014). The influence of genetic origin and hygienic behavior on varroa tolerance of honeybee colonies. Apidologie
• Rinderer et al. (2010). Breeding for resistance to Varroa destructor in North America. https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.3896/IBRA.1.49.1.03
• Costa et al. (2012). Hygienic behavior and brood removal in honey bees. PLoS ONE

Zhrnutie kľúčových poznatkov